Jedálniček mladých ľudí

Jedálniček mladých ľudí

Jedálniček mladých ľudí

Dnešná mládež žije príliš rýchlo. Na „nepodstatné veci“ nemá čas. Sadnúť si za stôl a v pokoji sa najesť? To by prišli o vzácne minúty, ktoré môžu stráviť v spoločnosti priateľov. A tak ráno v chvate utekajú z domu, sotva stihnú vypiť čaj. Na obed letia zo školy bez toho, aby sa zastavili v školskej jedálni — namiesto neho postávajú pri stánkoch s rýchlym občerstvením. Večer v kine hodia do seba ešte balíček čipsov alebo sladkých bonbónov. A keď konečne dorazia domov, vyrabujú celú chladničku.

jedalnicek-mladych-ludi

„Mládež robí pri stravovaní rovnaké chyby ako dospelí. Ráno zje nekompletné raňajky alebo ich z dôvodu časovej tiesne vynecháva úplne. Desiatu si často kupuje v bufetoch, ktoré ponúkajú vysmážané pirôžky, šaláty alebo údeniny. S obedom to nie je o nič lepšie. Veď z výskumu výživy detí a mládeže vyplynulo, že v školských jedálňach klesol počet stravníkov o 30 až 50 percent! Mládež radšej obeduje v stánkoch s rýchlym občerstvením, kde si kupuje hamburgery, hranolčeky a pizzu. A najväčší príjem potravy sa presúva do neskorých večerných hodín,“

hovorí RNDr. Lýdia Lešková zo Združenia pre zdravú výživu. Samozrejme, takéto stravovanie má svoje následky — vysoký príjem tukov spôsobuje aj u mladej generácie zvýšenú hladinu cholesterolu, ktorý je rizikovým faktorom pre vznik artériosklerózy. Nie však všetky tuky sú zlé.

jedalnicek-mladych-ludi

Tučné ryby, treščia pečeň či rybí tuk sú bohatým zdrojom vitamínu D, ktorý je okrem iného nevyhnutný pre metabolizmus kostí, fungovanie svalov, príjem a rovnováhu vápnika a fosfátov, ako aj pre celý imunitný systém. Preto je vitamín D pre naše telo extrémne dôležitý. Bohatým zdrojom vitamínu D je aj výživový doplnok DeVit, ktorý obsahuje vitamín D3 (cholekalciferol) v prírodnej forme z lanolínu (z vlny oviec) a MCT olej obsahujúci mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom (prírodný zdroj – kokosový olej).

Štúdium do mailu

Ak máte záujem dostávať novinky o vitamíne D, napíšte nám svoju adresu a my Vám jeden krát mesačne pošleme newsletter so zaujímavými informáciami.

    Vzdelávaj sa aj naďalej

    Vitamín D a svaly

    Vitamín D a svaly

    Dôležitosť vitamínu D pre rast a silu svalov poznali už v staroveku. Vtedajší tréneri olympijských atlétov nútili jesť veľké množstvo morských rýb, hovädzej pečene a vaječných...

    prečítajte si viac

    Imunita mladých ľudí

    Imunita mladých ľudí

    Imunita mladých ľudí

    Jeseň je obdobím, keď deti nastupujú do škôlky či školy a zároveň aj obdobím zvýšeného výskytu viróz a rôznych bakteriálnych infekcií. Dovtedy zdravé dieťa, ktoré sa pohybovalo iba v kruhu najbližšej rodiny, sa odrazu ocitne vo veľkom kolektíve. Tu sa dostane do kontaktu s preň novými baktériami a vírusmi. Začne byť choré, jeho telo si však v rámci prekonávania ochorenia posilňuje obranyschopnosť. Ak navyše dieťa príde späť do kolektívu nedoliečené, je oveľa náchylnejšie na opätovnú nákazu vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Lekári varujú, že škôlkar či školák potom naozaj môže ísť z choroby do choroby.

    imunita-mladych-ludi

    Vitamín D posilňuje imunitný systém a aktivuje najmä vrodenú imunitu. Jeho podávanie je nevyhnutné u detí trpiacich rôznymi ochoreniami spájanými s poruchou imunity. Vo viacerých typoch imunitných buniek boli identifikované receptory pre kalcitriol (VDR), ktoré významne zasahujú do regulácie imunitných mechanizmov. Deficit vitamínu D vedie k reaktivácii imunitných a zápalových procesov a zvýšenej náchylnosti k autoimunitným ochoreniam, ako sú psoriáza, sclerosis multiplex, reumatoidná artritída, ekzémy, respektíve, diabetes mellitus.

    Pri imunologických vyšetreniach sa zistilo, že pacienti s nízkou hladinou vitamínu D v krvi majú znížený počet buniek imunitného systému a sú častejšie chorí a unavení. Iné epidemiologické štúdie sledovali aj vzťah medzi deficitom vitamínu D a respiračnými ochoreniami. Bolo zistené, že deficit vitamínu D podporuje tvorbu prozápalových mediátorov a znižuje funkčnú kapacitu pľúc u astmatických detí. Metanalýza podávania vitamínu D 5660 pacientom s recidivujúcimi respiračnými infekciami dokázala zníženie rizika vzniku infekcií až o 36%.

    imunita-mladych-ludi

    Pozitívny vplyv podávania sa dosiahol najmä pri aplikácii vitamínu D dlhodobo v denných v porovnaní s jednorazovými vysokými dávkami. Početnosť infekcií dýchacích ciest v prvých 3 rokoch života dieťaťa je spojená s hladinou vitamínu D u žien počas gravidity. Inšpiráciou pri tvorbe DeVitu bolo aj materské mlieko, ktoré je výnimočné aj tým, že má vysoký obsah práve mastných kyselín (triglyceridov) so stredne dlhým reťazcom. DeVit je vhodný pre novorodencov už od prvého týždňa a vďaka certifikovanému švajčiarskemu dávkovaču je jednoduchý na používanie.

    Štúdium do mailu

    Ak máte záujem dostávať novinky o vitamíne D, napíšte nám svoju adresu a my Vám jeden krát mesačne pošleme newsletter so zaujímavými informáciami.

      Vzdelávaj sa aj naďalej

      Vitamín D a svaly

      Vitamín D a svaly

      Dôležitosť vitamínu D pre rast a silu svalov poznali už v staroveku. Vtedajší tréneri olympijských atlétov nútili jesť veľké množstvo morských rýb, hovädzej pečene a vaječných...

      prečítajte si viac

      Aj dojčeným deťom treba dopĺňať vitamín D3

      Aj dojčeným deťom treba dopĺňať vitamín D3

      Aj dojčeným deťom treba dopĺňať vitamín D3

      Mnoho dojčených detí nemá dostatok vitamínu D, pretože ich matky nepovažujú za potrebné dopĺňať im ho v kvapkách. Vyplýva to zo štúdie, ktorú uskutočnili výskumníci z kliniky Mayo v Rochesteri v americkom štáte Minnesota, ako uviedol spravodajský portál Fox News.

      Pediatri odporúčajú výlučné dojčenie najmenej do šiestich mesiacov veku dieťaťa, pretože vďaka výžive dieťaťa materským mliekom sa redukuje napríklad riziko respiračných infekcií a infekcií uší, ako aj výskytu syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa, alergií, detskej obezity a cukrovky.

      Materské mlieko ale zväčša neobsahuje dostatok vitamínu D, ktorý
      napomáha dojčatám napríklad pri vývoji zdravých kostí. Americká pediatrická akadémia odporúča dojčiacim matkám denne podávať deťom 400 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Alternatívou by bolo, ak by dojčiace matky denne prijali 4 000 až 6 000 IU vitamínu D v doplnku, vďaka čomu by zabezpečili dostatočný príjem tohto vitamínu D dojčenému dieťaťu bez potreby jeho dopĺňania kvapkami.

      Len 55 percent matiek podávalo deťom vitamín D

      Výskumný tím vyšetril 184 dojčiacich matiek, vrátane 44 matiek, ktoré okrem materského mlieka kŕmili deti aj prídavkom umelého mlieka. Celkovo iba 55 percent žien uviedlo, že deťom podávali vitamín D v kvapkách a len 42 percent ho dopĺňalo v odporúčanom množstve. „Mnoho mamičiek si neuvedomovalo potrebu dopĺňania vitamínu D alebo im ho ich lekár neodporučil,“ uviedol vedúci štúdie, výskumný pracovník z kliniky Mayo Dr. Tom Thacher. „Iné verili, že materské mlieko má všetko, čo potrebuje dieťa na výživu.“

      Asi 76 percent dojčiacich matiek uviedlo, že užívali vitamín D a väčšina z nich uprednostňuje jeho denné dopĺňanie pred formami, ktoré sa podávajú menej často s dlhším účinkom. Celkovo takmer deväť z desiatich žien uviedlo, že radšej užívajú doplnky samy, než by mali kvapky podávať deťom. Prieskumom sa zistilo, že ženy, ktoré nepodávali deťom vitamín D, tak konali najčastejšie z obáv o ich bezpečnosť.

      Rodičov treba vzdelávať

      „Z týchto zistení vyplýva potreba vzdelávania rodičov v otázkach užívania vitamínu D a ubezpečenia matiek o význame jeho dopĺňania, ak dojčia, alebo podávania doplnku tohto vitamínu priamo deťom,“ povedala Dr. Lydia Furmanová, výskumníčka z Case Western Reserve University v Clevelande, štát Ohio.

      „Dojčené deti budú mať dostatok vitamínu D len vtedy, ak ho budú v potrebnej miere prijímať matky – potom ho bude dostatok v materskom mlieku – alebo keď sa im bude
      dopĺňať priamo.“

      Niektoré prípravky umelej dojčenskej výživy môžu obsahovať určité množstvo vitamínu D, no biologická dostupnosť a využiteľnosť v organizme je výrazne nižšia ako u olejových suspenzií. Deti, ktoré sú plne dojčené alebo sa im pri dojčení podáva aj iné ako materské
      mlieko, potrebujú dopĺňať vitamín D priamo alebo prostredníctvom materského mlieka matky, ktorá užíva výživový doplnok vitamínu D.

      Nedostatok vitamínu D môže u dojčiat zapríčiniť krivicu, mäknutie kostí, záchvaty v dôsledku nízkej hladiny vápnika alebo dokonca srdcové zlyhanie. Hoci dospelí môžu získať určité množstvo vitamínu D zo slnečného žiarenia, bábätká sa neodporúča vystavovať priamemu slnku. Preto nevyhnutne potrebujú vitamín D dopĺňať.

      Štúdium do mailu

      Ak máte záujem dostávať novinky o vitamíne D, napíšte nám svoju adresu a my Vám jeden krát mesačne pošleme newsletter so zaujímavými informáciami.

        Vzdelávaj sa aj naďalej

        Vitamín D a svaly

        Vitamín D a svaly

        Dôležitosť vitamínu D pre rast a silu svalov poznali už v staroveku. Vtedajší tréneri olympijských atlétov nútili jesť veľké množstvo morských rýb, hovädzej pečene a vaječných...

        prečítajte si viac
        Vitamín D pre lepší výkon

        Vitamín D pre lepší výkon

        Vitamín D pre lepší výkon

        Cítite sa nielen unavení, ale dokonca aj demotivovaní? Možno za to môže aj nedostatok „déčka“. Zlú náladu a zhoršené kognitívne funkcie mali ľudia s najnižším obsahom vitamínu D. Navyše trpeli depresiami až 11-krát častejšie ako ľudia s normálnou hladinou déčka. Nedostatok vitamínu D je v našej populácii kritický. Jeho suplementácia môže zlepšiť nielen naše zdravie, ale aj výkonnosť.

        Vitamín D je nevyhnutne potrebný pre metabolizmus kostí, fungovanie svalov, príjem a rovno váhu vápnika, ako aj pre celý imunitný systém. V posledných rokoch však rapídne pribúdajú nové dôkazy, poukazujúce na súvislosť medzi nízkou hladinou vitamínu D a chronickými ochoreniami, vrátane autoimunitných a niektorých psychiatrických ochorení, diabetu, rakoviny, ochorení pečene a kardiovaskulárneho systému.

        Vitamín D ovplyvňuje až 900 génov človeka a dnes len spoznávame, ako vlastne v našom tele funguje. Veľké štúdie ukázali, že až 77 % obyvateľov nemá v tele dostatok kolujúceho vitamínu D. S vekom sa navyše kapacita kože vytvárať déčko postupne oslabuje a tak nám neostáva nič iné, len dopĺňanie stravou a výživovými doplnkami.

        Deficit déčka u športovcov

        Merania na športovej klinike v Izraeli ukázali, že až 80 % atlétov trénujúcich vnútri, trpí deficienciou, a podobne na tom bola takmer polovica tých, čo trénovali vonku. Analýza ukázala, že nedostatkom vitamínu D trpela aj väčšina triatlonistov. Výsledky z 23 štúdií, sledujúcich 2313 atlétov, ukázala podobné zistenia – až 56% deficit vitamínu D u aktívnych športovcov.

        Obozretný treba byť najmä v zime, vtedy napríklad až 63 % sledovaných amerických atlétov malo nedostatočné hladiny déčka. Napriek pravidelným outdoorovým tréningom bol obsah déčka u väčšiny gréckych futbalistov počas zápasovej záťaže pod optimálnou hranicou. Výsledky naznačili, že hladinu vitamínu D pravdepodobne znižoval tréningový a zápasový stres. Podobný pokles déčka sa zistil aj počas ťažkých stresujúcich cvičení amerických vojakov, hoci sa taktiež konali vonku, v lete a pri dostatočnej expozícii UV-B žiareniu.

        Déčko a fyzická výkonnosť

        Dostatok déčka v tele je dôležitý aj kvôli jeho priaznivému vplyvu na výkon kostrových svalov. Testovanie gréckych prvoligových futbalistov ukázalo, že ich fyzická výkonnosť bola priamo úmerná obsahu vitamínu D v krvi. Predpokladá sa, že déčko dokáže priamo ovplyvniť svalový výkon a mohutnejšiu tvorbu svalových vlákien II. typu (podieľajú sa na dynamike svalov), pričom fungovaniu svalov napomáha aj nepriamo – prostredníctvom regulácie metabolizmu vápnika. Svalová slabosť je rever zibilná porucha, ktorá sa dá pomerne rýchlo odstrániť pravidelným užívaním vitamínu D.

        Nedávno zverejnené štúdie ukázali zlepšenie nervovo-svalovej koordinácie, sily a výsledkov dynamických cvičení. Otáznou zostáva vhodná dávka pre aktívnych športovcov. Profesor Zbigniew Jastrzebski z Gdanskej univerzity skúmal vplyv 8 týždňového podávania 6000 IU vitamínu D3 denne na aeróbny metabolizmus 14 elitných športovcov. Zistil významne vyššiu maximálnu kapacitu pľúc u vrcholových veslárov, ktorí užívali túto vysokú dávku déčka.

        Príjem déčka

        Je len málo potravín s prirodzene vysokým obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol). Nachádza sa v tučných rybách (napríklad losos, pstruh, slede, sardinky), v treščej pečeni, menej vo vajciach a v mäse. Ak by ste chceli v zime prijať dostatok vitamínu D (min. 50 mg, 2000 IU vitamínu D3) museli by ste denne zjesť buď 600–700 g grilovaného loso sa či pstruha, alebo 20–30 uvarených vajec.

        Doporučené denné dávky sú závislé od veku. Nielen dávky, ale aj denné limity príjmu sa líšia (od 4000 po 10000 IU) v závislosti od odporúčaní jednotlivých odborných inštitúcií z Európy či USA. Napríklad podľa amerických odborníkov je počiatočná denná odporúčaná dávka pre atlétov pri nedostatočnosti až 5000 IU vitamínu D3 počas 8 týždňov a následne minimálne 1000–2000 IU denne na udržanie potrebnej hladiny v krvi.

        Optimálne je skombinovať dostatok slnka, dobrú stravu a vhodné déčko z lekárne, pretože aj keď je slnko tým najlepším lekárom, najmä v zime sa nám na kožu nedostane.

        Doc. RNDr. MILOŠ MIKUŠ, CSc.

        Štúdium do mailu

        Ak máte záujem dostávať novinky o vitamíne D, napíšte nám svoju adresu a my Vám jeden krát mesačne pošleme newsletter so zaujímavými informáciami.

          Vzdelávaj sa aj naďalej

          Vitamín D a svaly

          Vitamín D a svaly

          Dôležitosť vitamínu D pre rast a silu svalov poznali už v staroveku. Vtedajší tréneri olympijských atlétov nútili jesť veľké množstvo morských rýb, hovädzej pečene a vaječných...

          prečítajte si viac

          Zníži „DÉČKO“ výskyt civilizačných ochorení?

          Zníži „DÉČKO“ výskyt civilizačných ochorení?

          Zníži „DÉČKO“ výskyt civilizačných ochorení?

          Odborníci ho nazývajú aj „slnečný hormón“, my ho poznáme pod názvom vitamín D. V súčasnosti je predmetom mnohých výskumov, lebo sa zistilo, že pre našu imunitu je oveľa dôležitejší, ako sme si kedysi mysleli. Ak je dieťa neustále choré, zhoršuje sa mu alergické či autoimunitné ochorenie a liečba nezaberá tak, ako by mala, možno je to aj preto, že jeho organizmus má málo vitamínu D. Lekári v poslednom čase hovoria dokonca o epidémii defi citu „déčka“. Prečo je tento vitamín taký dôležitý a čo všetko ovplyvňuje v našom tele, na to sme sa pýtali imunológa a alergiológa MUDr. Radovana Košturiaka z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie z Polikliniky Klokočina v Nitre.

          Nedávno som počula odborný názor, že vitamín D by vzhľadom na pôsobenie v našom organizme v skutočnosti vlastne ani nemal patriť medzi vitamíny, skôr medzi hormóny. Čo je teda vlastne vitamín D? A aký je rozdiel medzi D2 a D3?

          „Déčko“ má naozaj všetky vlastnosti hormónu. V odbornej literatúre sa občas nazýva aj „slnečný hormón“. Hormóny sú látky, ktoré riadia procesy prebiehajúce v našom organizme. Svojou štruktúrou je „déčko“ príbuzné s kortikoidmi, s ktorými má spoločný cholesterolový základ a veľmi podobný mechanizmus fungovania. Rovnako ako kortikoidy je rozpustné v tukoch.

          Asi najznámejšia je schopnosť vitamínu D regulovať metabolizmus vápnika, fosforu a kostí. K tejto základnej funkcii sa pridávajú aj ďalšie tzv. extraskeletálne účinky. Záujem vedcov sa posledné desaťročia venuje práve týmto schopnostiam vitamínu D. Zároveň má „déčko“ aj vlastnosti vitamínu, pretože jeho dostatok v tele závisí od vonkajších faktorov. K tým najdôležitejším patrí dostatok slnečného svitu, vtedy si telo dokáže samo syntetizovať vitamín D3. V čase nedostatku UV-B žiarenia sme odkázaní na jeho príjem v potrave. V potravinách nachádzame dva typy vitamínu D. Živočíšne tuky (najmä ryby) sú bohaté na vitamín D3 a huby či kvasinky (niektorí autori hovoria aj o rastlinách) sú zdrojom vitamínu D2.

          Na obohacovanie potravín v minulosti (maslo, rastlinné tuky, oleje atď.) sa využíval najmä vitamín D2 pre jeho jednoduchú výrobu a teda aj nízku cenu. Dnes vieme, že u človeka je asi tri až štyrikrát menej účinný ako vitamín D3. Na obohacovanie (kvalitných) potravín by sa preto mal používať vitamín D3.

          Ako funguje vitamín D v našom organizme a dá sa povedať, v ktorom období života má naše telo najväčšie nároky na „déčko“? Je to prenatálne obdobie, detský vek, puberta, tehotenstvo, prípadne staroba?

          Vitamín D je rozpustný v tukoch, a preto ľahko preniká do buniek. V bunke putuje priamo do jej riadiaceho centra – do jadra. Vieme, že tam sa nachádza to najcennejšie, čo človek má – jeho genetická informácia zapísaná v molekule DNA. Vitamín D sa viaže na DNA a určuje, ktoré vlastnosti zapísané v našich génoch, sa u nás prejavia a ktoré nie. Význam vitamínu D pre zdravie človeka je preto nezastupiteľný a nemôžeme povedať, v ktorom období je najdôležitejší.

          Určite sme v minulosti zdôrazňovali najmä jeho potrebu v detstve, počas rastu tela a vývoja kostry. Neskôr sa náš záujem presunul na osteoporózu v menopauze a adrenopauze. Ale po odhalení jeho vplyvu na gény zisťujeme, že vitamín D sa zapája do priebehu väčšiny chorôb. Zjednocujúcim menovateľom je imunitný systém, ktorý je pod intenzívnou kontrolou vitamínu D. Za ideálnych podmienok si imunitný systém dokonca sám dokáže syntetizovať vitamín D. Ak imunitnému systému vitamín D chýba, reaguje neadekvátne – nedokáže sa zbaviť infekcie, nedokáže potláčať nádorové bunky, vznikajú chronické zápaly, autoimunitné či alergické ochorenia.

          Práve chronická a neúčelná aktivácia imunitného systému stojí za väčšinou civilizačných chorôb, vrátane aterosklerózy, obezity či cukrovky. Existujú teórie, ktoré sa práve testujú, že vitamín D by mohol pomôcť zregulovať náš chorý imunitný systém a znížiť výskyt a úmrtnosť na civilizačné ochorenia.

          Lekári upozorňujú, že deti a dospelí dnes trpia vážnym nedostatkom vitamínu D. Vraj až tri štvrtiny populácie v našich zemepisných šírkach ho môže mať málo. Prečo je to tak, keď zároveň sa hovorí, že nám stačí zotrvať 15 minút denne na slniečku s odhalenou tvárou a dekoltom, aby sme načerpali dostatok „déčka“?

          Aj analýza našich pacientov v ambulancii je v súlade s veľkými epidemiologickými štúdiami v rozvinutých krajinách, ktoré potvrdzujú, že dve tretiny až tri štvrtiny obyvateľstva trpia deficitom vitamínu D, a to najmä v zimnom období. Príčin je viacero. Literatúra síce uvádza už spomínaných 15 minút na slnku, to ale v našich zemepisných šírkach znamená pobyt vonku uprostred leta a bez ochranných krémov v poludňajších hodinách.

          Z pochopiteľných dôvodov v lete počúvame skôr výstrahy pred takýmto správaním. Od októbra do konca mája je na Slovensku tzv. „zima vitamínu D“, slnečné lúče prenikajú atmosférou v nepriaznivom uhle a vitamín D sa netvorí. Naše dáta ukazujú, že zásoby vitamínu D z leta si minieme už koncom novembra. Okrem toho znečistenie, prízemný ozón v dôsledku motorizácie a ochranné faktory v krémoch bránia prieniku UV-B žiarenia do kože.

          Sedavý spôsob zamestnania v umelo osvetlených budovách, trávenie voľného času s deťmi na prechádzkach po nákupných centrách namiesto v prírode, vysedávanie pred televízormi či monitormi počítačov, presun zábavných a relaxačných aktivít do večerných až nočných hodín, to sú všetko faktory znižujúce pravdepodobnosť dostatočnej expozície slnečnému žiareniu.

          Ako sa prejavuje nedostatok vitamínu D v tele? Čo sa začne diať v organizme alebo, čo dôležité sa, naopak, neudeje a ako si to môžeme všimnúť navonok?

          Ak vynecháme typické prejavy, ku ktorým patria osteoporóza a osteopénia u dospelých a krivica u detí, nemusia byť príznaky vôbec špecifické. U citlivých osôb sa môžeme stretnúť so sklonom k tetánii (kŕčom pri zrýchlenom dýchaní) a zvýšenej dráždivosti, u niekoho, naopak, s únavou a malátnosťou, niekedy až s depresiami a psychickými poruchami.

          Často nás pacienti navštevujú s vysokým počtom respiračných, močových či gynekologických infekcií, ktoré trvajú pridlho a zle reagujú na imunomoduláciu. Na deficit vitamínu D myslíme aj v prípadoch, keď sa nám nedarí dostať pod kontrolu chronické ochorenia štandardnými terapeutickými postupmi.

          Typické sú časté exacerbácie (nové prepuknutia ochorenia – pozn. red.) alergických či autoimunitných chorôb, zhoršená kontrola cukrovky, krvného tlaku atď.

          Veľa sa hovorí o spojitosti medzi dostatkom vitamínu D v organizme a imunitou. Vraj dostatok „déčka“ nás môže ochrániť pred takými ochoreniami, ako je chrípka a dokonca D vitamín má svoju úlohu aj pri jej liečbe. Je to pravda? Znamená to teda, že ak dieťa ochorie na chrípku, mali by sme mu okrem zvýšených dávok vitamínu C podávať aj vitamín D, aby sa z ochorenia dostalo rýchlejšie?

          Účinok vitamínu D na imunitný systém je známy od osemdesiatych rokov minulého storočia, avšak už od Hippokratových čias sa využívalo slnenie pri liečbe infekčných chorôb, najmä tuberkulózy. Začiatkom 20. storočia udelili Nobelovu cenu za liečbu kožnej tuberkulózy koncentrovaným svetlom.

          Vitamín D podporuje v imunitných bunkách tvorbu vlastných antibiotických bielkovín a zvyšuje schopnosť imunitného systému zabíjať choroboplodné zárodky. Zároveň obmedzuje šírenie zápalu a vznik sebapoškodenia a autoimunity. Pacienti, ktorí užívali v štúdiách pravidelne vitamín D, mali počas celého roka nižšiu spotrebu antibiotík a menej často mali pozitívne bakteriologické kultivačné nálezy.

          Ak sa pýtate na akútne respiračné ochorenia, vitamín D zlepšuje efektívnosť imunitného systému najmä z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na jeho spôsob fungovania (dni, týždne) nemožno očakávať významné okamžité účinky. Dlhodobo normálne hladiny vitamínu D však prispievajú pozitívne na priebeh infekcií (aj chrípky) tak, že v imunitnom systéme podporujú rovnováhu a reguláciu.

          Znižuje sa tak riziko poškodenia orgánov zápalom, prechodov akútnych ochorení do chronických či autoimunitných chorôb.

          Môže „déčko“ pozitívnym spôsobom ovplyvňovať aj chronické choroby – alergie, cukrovku, reumu? Ako?

          Práve chronické ochorenia na zápalovom podklade sú hlavnou doménou pozitívneho účinku vitamínu D. Tento vitamín pôsobí na niekoľkých úrovniach. Jednak pôsobí na postihnuté orgány, kde zlepšuje ich reparáciu a hojenie. V dýchacích cestách napríklad zlepšuje celistvosť slizníc.

          Dôležité sú ale účinky v imunitnom systéme, kde brzdí vznik škodlivých typov bielych krviniek, ktoré podporujú deštrukciu. Existujú desiatky štúdií závažných chorôb, kde liečba vitamínom D zmiernila ich závažnosť, znížila výskyt exacerbácií (nového prepuknutia chorobného procesu) a, čo je najdôležitejšie, podporila fungovanie existujúcej farmakoterapie.

          Na vitamín D sa nemožno pozerať ako na zázračný elixír, ktorý dokáže vyliečiť všetko sám, ale môže niekoľkonásobne zvýšiť účinok modernej liečby. Takéto dôkazy máme pre astmu, roztrúsenú sklerózu, reumu, ale aj onkologické ochorenia, cukrovku či chronické zápaly čriev. A ako to robí? Ide priamo k jadru problému – do jadra bunky – ku genetickému kódu.

          Ako môže zdravý človek zistiť, či má dostatok D vitamínu alebo nie? Dá sa to zistiť z krvi tak, ako v prípade železa? A nemôže sa stať, že keď ho máme dostatok a budeme si ho ešte dodávať, tak sa ním predávkujeme?

          Koncentrácie vitamínu D sa určujú bežne a biochemické laboratóriá to ponúkajú. Musím však pripomenúť, že ide o drahšie vyšetrenie, ktoré mnohonásobne prevyšuje hodnotu bežných skríningových vyšetrení, a preto ho z prostriedkov poisťovní indikujeme veľmi uvážene. Laboratóriá však ponúkajú vyšetrenia aj na žiadosť pacienta, takže v prípade záujmu odporúčam využiť aj ich služby.

          O rizikách z predávkovania sa veľa hovorí. V podstate ide o riziko zvýšenej tvorby močových kamienkov či zvýšených hodnôt vápnika v krvi. Pri zdravom pacientovi sú dávky dostupné bez predpisu, podávané najmä v zimnom období, bezpečné. Počet osôb s deficitom „déčka“ v našej spoločnosti rádovo prevyšuje počty osôb s rizikom predávkovania. Rizikové osoby však lieči lekár a v jeho rukách je riziko z predávkovania nízke.

          Štúdium do mailu

          Ak máte záujem dostávať novinky o vitamíne D, napíšte nám svoju adresu a my Vám jeden krát mesačne pošleme newsletter so zaujímavými informáciami.

            Vzdelávaj sa aj naďalej

            Vitamín D a svaly

            Vitamín D a svaly

            Dôležitosť vitamínu D pre rast a silu svalov poznali už v staroveku. Vtedajší tréneri olympijských atlétov nútili jesť veľké množstvo morských rýb, hovädzej pečene a vaječných...

            prečítajte si viac